7. - 8.4.2014; GMF zasadalo v Belgicku

V dňoch 7. a 8. apríla 2014 sa kongresovom centre Alberta Borshetteho v  Bruseli konala konferencia GMF, témou ktorej bolo hľadanie možností na skladovanie rádioaktívnych odpadov. Príspevky jednotlivých účastníkov sa dotýkali ukladania RAO a skúseností s prevádzkou skladov RAO. Na konferencii sa ako člen OIK Bohunice zúčastnil aj jej predseda Gilbert Liška.

Jacob Spangerberg, starosta obce Osthammar vo Švédsku sa vyjadril, že je potrebné podporovať dialóg medzi prevádzkovateľmi, obcou a občanmi. Je potrebné hľadať nové možnosti ako a kde ukladať rádioaktívny odpad. Navrhol taktiež riešenie recyklácie RAO. Podotkol, že v mnohých krajinách ešte nie je doriešená otázka likvidácie RAO a je potrebné sa jej venovať. Je nevyhnutné realizovať výskumy na hľadanie ďalších možností ukladania RAO. Podľa jeho názoru je potrebné hľadať spoločné možnosti viacerých krajín. Zdôraznil, že vláda je povinná hľadať riešenie a tiež komunikovať s občanmi. Má dojem, že vláda nechce riešiť otázky týkajúce sa jadra a nechce sa zúčastňovať ani na procese. Je to však nemožné, pretože nakoniec musí vydať nejaké rozhodnutie, či už kladné alebo záporné. Vo Švédsku sa k výstavbe vyjadruje predovšetkým pozemkový a environmentálny súd. Samosprávy majú právo veta. Vláda a jadrový priemysel musí spolupracovať, na základe čoho aj vytvorili dohodu na finančnú dotáciu vo výške 220 mil. Eur na obdobie 10-15 rokov. Peniaze budú použité na aktivity obce ako napr. školský systém, podnikanie, rozvoj infraštruktúry.

Maurizio Boella, riaditeľ pre energiu EK, ktorý podporuje nukleárnu energetiku, vyzdvihol nutnosť informovať verejnosť a dať možnosť občanom vyjadriť svoj názor. Podľa smernice EK z roku 2011 o spôsoboch nakladania s RAO by sa mali riadiť všetky členské štáty EÚ. Členské štáty by mali vytvoriť národnú politiku s legislatívnym, regulačným a organizačným rámcom. Je potrebné zachovať bezpečnosť občanov v okolitom prostredí od jadrových zariadení. Mal by sa realizovať spoločný proces rozhodovania s organizáciami a občanmi. Je potrebné riešiť spoločné úložisko viacerých krajín, nakoľko je to veľmi nákladná investícia a nie každá krajina mám vhodné podmienky. Dôležitý je časový a finančný plán. Do roku 2015 by mala byť spracovaná správa o spoločnom postupe a prezentácii návrhov možných úložísk. Taktiež je tu aj etický kódex, kedy by štát nemal nechať svojim budúcim generáciám zaťažené životné prostredie RAO.

Gianluca Ferraro, výskumný pracovník pre spoluprácu verejnosti v rámci jadra sa zaujíma a venuje sa výskumnej oblasti ako pracovať s verejnosťou a ako s ňou diskutovať pri hľadaní možností umiestnenia jadrových zariadení. Povedal, že je potrebné zviditeľniť aj ukladanie RAO, zviditeľniť spôsob ukladania jednotlivých RAO a diskutovať o tom s občanmi. Žiadať od občanov návhry a pripomienky, ktoré je potrebné zapracovať do projektov.

Veľmi dobrá prezentácia odznela od Ma del Carmen Murillo, starostky obce Hornauchelos (Cordoba) v  Španielsku. V blízkosti ich obce, v lokalite El Cabril sa nachádza úložisko nízko a stredne aktívnych RAO. Je umiestnené priamo v chránenej oblasti La Siera – pozostatok stredného mora. Pred vybudovaním úložiska boli zrealizované viaceré štúdia a posudky, ktoré dokázali, že úložisko môže byť umiestnené v tejto lokalite a nebude mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Spočiatku občania boli proti tejto výstavbe, ale vláda napriek tomu dala toto úložisko vybudovať. Dnes sa občania už zžili s týmto skladom a veľa občanov obce pracuje práve v tomto priemysle a v tejto lokalite. V obci založili miestny informačný výbor (niečo podobné ako OIK). Výbor je priamym spojením medzi obcou a prevádzkovateľom skladu. Prevádzkovateľ skladu firma Enresa, finančne podporovala obec vo všetkých aktivitách a projektoch. Finančnými čiastkami vo výške 380 tisíc Eur ročne (fixná) a 1 milión Eur ročne (pohyblivá), ktorými prevádzkovateľ v minulosti prispieval na sociálne, kultúrne a environmentálne projekty, ktoré boli ťažiskom rozvoja obce v tej dobe. Po troch rokoch bol tento nadačný fond prevádzkovateľa zrušený. Stalo sa to nariadením vlády, čo malo negatívny dopad na celé územie. V súčasnosti už obec nedostáva žiadne prostriedky na rozvoj a na sociálne či športové projekty. Novou vyhláškou by sa však mali vyriešiť problémy z uzatvorenia nadácie.

So zaujímavým príspevkom vystúpila aj Dalia Štraupaite, starostka mesta Visaginas v Litve. Mestečko sa nachádza pri JE Ignalina a má 27 tisíc obyvateľov. Občania sú taktiež zväčša zamestnaní v JE, ktorá sa v súčasnosti odstavuje. Kvôli vstupu krajiny do EÚ bolo potrebné ukončiť prevádzku JE. Predchádzajúca vláda odsúhlasila výstavbu novej JE, ale ďalšia vláda túto investíciu zastavila. Teraz sa robia ďalšie štúdie a stanoviská, ku ktorým sa môžu občania vyjadrovať. V krajine sa konalo referendum o výstavbe novej JE a dopadlo dosť zvláštne, pretože občania z okolia súčasnej JE sa vyjadrili za stavbu ale ostatní občania, ktorí vo svojej lokalite nemajú žiadne jadrové zariadenie sa vyjadrili proti.

Veľkú zásluhu v komunikácii s občanmi má Marie Berggren, predsedníčka strategickej únie (vedúca komunikácie) vo Švédsku. Pracuje s vedením obce a občanmi. Jej úlohou je zvýšiť povedomie občanov práve v oblasti jadrovej energetiky a úložiska RAO. Vysvetľuje občanom, že je nevyhnuté hľadať riešenie, kde a ako uskladniť vyhorené jadrové palivo. Chce, aby sa občania vyjadrovali a zasielali svoje názory na túto oblasť. Vo Švédsku sa ľudia veľmi nezapájajú do dialógu a preto ich chce vyzvať, aby prišli o svojich návrhoch a pripomienkach diskutovať s prevádzkovateľom jadrového zariadenia. Realizovala cestu po obciach regiónu, aby vysvetľovala občanom, čo je vlastne úložisko a sklad. Z prostriedkov, ktoré prevádzkovateľ poskytol, zakúpili minibus, ktorý slúžil ako informačné centrum a práve s týmto autobusom navštevovali počas tejto cesty občanov aj vo vzdialenejších miestach krajiny. Vo Švédsku majú štátne orgány veľmi dobrý kredit a možno aj preto sa občania nezapájajú do diskusie. Je tu však obava z toho, že v prípade vybudovania úložiska sa bude dovážať ra- materiál aj z ostatných krajín. Táto pracovná cesta po krajine nazvaná aj Dialog tour stála ročne 130 tisíc Eur. Prevádzkovateľ a vláda tieto financie použila aj z fondu pre jadrový odpad, kde zhromažďujú finančné prostriedky už takmer 40 rokov. Obec taktiež dostala finančné prostriedky vo výške 1 mil Eur na podporu svojej činnosti a ktoré majú byť použité aj na participácii občanov na projekte.

Na konferencii odznelo ešte veľa ďalších príspevkov z čoho sa dá predpokladať, že obce a občania žijúci v blízkosti JE alebo skladov RAO považujú jadrovú energetiku za bezpečnú a prínosnú. Ani jeden z účastníkov konferencie sa kriticky nevyjadroval k jadrovej bezpečnosti alebo ukladaniu RAO. Apelovali však na to, aby sa občania k týmto investíciám a projektom vyjadrovali a predovšetkým hľadali nové možnosti ako a kde ukladať RAO tak, aby svojim generáciám nezanechali ekologickú hrozbu.