Pracovná cesta Švajčiarsko

V rámci poznávania činnosti miestnej samosprávy v jadrových regiónoch okolitých krajín navštívili 6. – 9. mája 2018 členovia Občianskej informačnej komisie (OIK) Bohunice švajčiarske jadrové zariadenia v Beznau a v spoločnosti ZWILAG. Zástupcovia slovenských samospráv sa tiež zaujímali o systém finančných príspevkov pre dotknuté regióny a spôsob komunikácie s nimi.

Švajčiarsko prevádzkuje 4 jadrové elektrárne (JE) s celkovým výkonom 2 995 MW. Jadrové elektrárne vyrábajú viac ako 40 % elektriny v tejto alpskej krajine. Po Fukušimskej udalosti v referende z roku 2011 Švajčiari hlasovali proti odstaveniu jadrových elektrární. V roku 2016 sa uskutočnilo referendum o energetickej stratégii do roku 2050. Jej odhlasovaním súhlasili s doprevádzkovaním existujúcich jadrových elektrární. Rezonujú však pochybnosti o náhrade elektrickej energie vyrobenej z jadrových elektrární.

V jadrovej elektrárni Beznau

Navštívená JE Beznau s blokmi 2 x 365 MW, od firmy Westinghouse, patrí spoločnosti AXPO. Bloky boli uvedené do prevádzky v rokoch 1969 a 1972. Po ich modernizácii rátajú so 60-ročnou prevádzkou. V rámci modernizačných prác realizovali bezpečnostné vylepšenia. Trojročné odstavenie elektrárne spôsobil výskyt zbytkov hliníka v materiáli tlakovej nádoby reaktora. Na analýzu použili prstenec nádoby vyrobený pôvodnou metódou. V súčasnosti prevádzkovateľ elektrárne využíva v reaktoroch ruské palivo. Členovia OIK zavítali do strojovne a na blokovú dozorňu. Slovenských starostov zaujímali tiež aj platby regiónu. Jadrové elektrárne okrem iných daní, platia obci daň približne 1 milión švajčiarskych frankov, ktorá sa vypočítava z dosiahnutého zisku.

ZWILAG – nakladanie s RAO a VJP

Podľa švajčiarskej legislatívy je producent rádioaktívnych odpadov (RAO) povinný sa postarať o ich likvidáciu. Preto štyri elektrárne založili spoločnosť ZWILAG, ktorá je zameraná na ukladanie a spracovanie RAO a skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP). Štát nie je majiteľom akcií, ale zabezpečuje inštitucionálne RAO. S výstavbou objektov sa začalo v roku 1996 v katastri obce Würenlingen. V prevádzke je od roku 2000. Pred výstavbou bola podpísaná zmluva medzi novovytvorenou spoločnosťou a obcami v dvojkilometrovom pásme. V predstavenstve spoločnosti je aj zástupca samosprávy. Ročné poplatky sú približne 1,4 milióna švajčiarskych frankov, ich výšku ovplyvňuje index cien elektriny. Okrem toho plynú obciam dane z podnikania, z príjmu zamestnancov, z nehnuteľností a pod.

V rámci prehliadky prevádzkových priestorov spoločnosti si slovenskí zástupcovia samosprávy a jadrových prevádzkovateľov prezreli pracoviská pre príjem odpadu od producentov, ktorý sa kontroluje, triedi a označuje. Odpad sa buď skladuje alebo spracováva, pričom využívajú aj technológie mechanickej alebo chemickej dekontaminácie, zahusťovanie kvapalných RAO na odparovacom zariadení. Zhruba 85 % materiálu uvoľňujú do životného prostredia. Keďže v roku 2019 ukončí prevádzku JE Leibstadt, vrcholia prípravy na rozšírenie technológií na spracovanie RAO z vyraďovania.

Hostitelia umožnili slovenským návštevníkom tiež nazrieť do skladových priestorov, kde je umiestnený nízko a stredneaktívny odpad ako aj do samostatnej sály s vysokoaktívnym odpadom, chladenej prirodzeným prúdením vzduchu.

Vysokoaktívny odpad tvoria produkty z vyhoretého jadrového paliva, ktoré vznikli pri jeho prepracovaní. O ukončení prepracovania vyhoretého paliva v roku 2003 rozhodla verejnosť v referende. V súčasnosti každá jadrová elektráreň zabezpečuje skladovanie vyhoretého paliva vo svojej lokalite.

ZWILAG je jednou z dvoch spoločností, ktoré na spracovanie RAO využívajú technológiu fluidného spaľovania. Pri spaľovaní sa redukuje objem RAO v priemere na štvrtinu. Vzniknutý granulát je ukladaný ako odpad.